Založ si blog

Bude zo Sýrie ďalší Afganistan či Irak, alebo sa využije politické riešenie?

sySýrska občianska vojna je od 21.augusta v takom zábere pozornosti médii, že len málokto nepozná aspoň základné fakty terajšej situácie. Médiá odvtedy pravidelne informujú o údajnom použití chemických zbraní miestnej vlády voči rebelantským povstalcom, čo vyvolalo reakciu USA a niekoľkých ďalších podporovateľov, ktorí žiadali vojenský zásah voči vláde práve kvôli tomuto chemickému útoku. Súčasná situácia je jasná – je určite pokojnejšia, avšak stále nie úplne stabilná. Čo ma však na tejto situácii zarazilo a prinieslo podnet na rozmýšľanie? To je predovšetkým americká i svetová nepoučiteľnosť z vojenských invázii do nestabilných, prevažne moslimských krajín….

História varuje

Nebudem zachádzať do detailov, podľa mňa stačí základný náčrt pre lepšie pochopenie situácie. Spomínate si na americkú inváziu do Afganistanu? Tam sa po prvotnej intervencii Sovietskeho zväzu do hry vložili Spojené štáty a podporovali povstalcov, kde už vtedy boli silné základy teroristickej siete Al-Káida. Je preto smutným konštatovaním, že teroristi zodpovední za nedávno pripomínané útoky z 11.septembra, boli paradoxne na začiatku podporovaní priamo Američanmi. Tí tak samozrejme nečinili úmyselne, jednoducho len zle vyhodnotili situáciu a hnali sa do niečoho, čo nebolo dôkladne premyslené. Môžme si spomenúť aj na iracko – iránsku vojnu, kde sa do hry z viacerých záujmov vložili Sovieti i Američania (tým spoločným záujmom bola predovšetkým ropa). Dobre vieme aj to, ako následne Irak dopadol a ako sa doteraz spamätáva z americkej invázie. Historický vývoj ukazuje, že vojenská intervencia v týchto krajinách vnáša do regiónu ešte väčšiu nestabilitu a je vodou na mlyn extrémistom a fanatikom.

Súčasný Egypt 

Nádherný príklad nájdeme hneď neďaleko, v Egypte. Na začiatku tzv. Arabskej jari v roku 2011 boli všetky západné mocnosti nadšené z pádu autokratického prezidenta Mubaraka. Znalejší a triezvejší síce kvitovali zlepšené podmienky v rámci ľudských práv, zároveň sa však obávali nástupu silne nábožensky orientovanej vlády, zhoršeniu vzťahov s neďalekým Izraelom a destabilizácie krajiny. Tieto názory vtedy neboli často prezentované, veď sa oslavovala ,,sloboda“ a v krajine sa pripravovali prvé slobodné voľby. Dobre vieme, čo prinieslo víťazstvo Moslimského bratstva a nástup prezidenta Mursího – ekonomický kolaps krajiny, ochromenie turizmu a súčasný výnimočný stav. Nechcem si zastávať sekulárny či liberálny štát, ani si zastávať Mubaraka či Moslimské bratstvo. Niekedy je však lepšie držať líniu v sekulárnom štáte, než ísť inou, nepredvídateľnou cestou…

Sýria – o čo vlastne ide? 

Sýria má za sebou komplikovanú udalosť aj zložitý vznik. Veď ešte na začiatku storočia patrila Francúzom a samostatnosť získala až v roku 1944. Už z vývoja je jasné, že podmienky pre vývoj demokratického, slobodného štátu boli veľmi náročné. V roku 1970 sa to však predsa aspoň sčasti podarilo – k moci sa dostala otvorenejšie zmýšľajúca strana BAAS a prezident Háfiz Al-Asad. V roku 2000 prezident umiera, a do jeho funkcie nastupuje jeho syn Baššár al-Asad. A tým sa dostávam k terajšiemu problému – voči Assadovi vystupujú nielen povstalci, ale aj USA s tichou podporou Francúzska a Anglicka. Občianska vojna trvá už od roku 2011, ktorá si vyžiadala veľké množstvo obetí, pričom mnohí ľudia z krajiny aj utiekli. Situácia sa mohla vyriešiť vo februári 2012 – vtedy bola schválená nová ústava garantujúca napríklad náboženskú slobodu i to, že základom pre štátne právo je islam. Ani to však rebelov neodradilo..otázka teda je, o čo im vlastne ide? 

Kto sú títo povstalci? To nevie s istotou povedať nikto, ozývajú sa však hlasy, že ide o rôzne skupiny zložené nielen z ,,obyčajných ľudí“ nespokojných aktuálnym stavom, ale aj z rôznych radikálnych skupín napojených dokonca až na Al-Káidu. Preto sa pýtam – čo má eventuálny vojenský zásah vyriešiť, komu má pomôcť? Na to Obama ešte stále neodpovedal…

Obamovo sklamanie

Americký prezident Barack Obama označil použitie chemických zbraní za prekročenie červenej čiary. Súhlasím, tieto činy sú barbarské a neľudské, avšak v takejto situácii je lepšie myslieť politicky a hlavne si počkať na mandát Bezpečnostnej rady OSN. Bez jej súhlasu ide o obyčajnú vojenskú intervenciu a neviem, ako vy, ale ja si neprajem, aby USA boli svetovým policajtom. Za naše správanie zodpovedáme štátu, ten sa zase zodpovedá orgánom ako EÚ, NATO, OSN…Vidíte tam niekde samostatne ,,USA?“ Ja nie…

Riešenie

V Británii si to miestni politici uvedomili a návrh premiéra Camerona o spoluúčasti na invázii v Sýrii zmietli zo stola. Americký Kongres by možno spravil Obamovi to isté, zatiaľ sa to však odkladá. Spojenec Assada Putin, ruský prezident, prišiel totiž s návrhom, ktorý akceptovali aj Američania. Teraz ostáva len dúfať, či sa zničenie chemických zbraní skutočne uskutoční a či sa situácia aspoň takto upokojí. Každopádne, za jedným si stojím – vojenská invázia na podporu povstalcov je zlým riešením. Nikto totiž nepovedal, čo sa stane POTOM. Teraz by z toho boli obete na život nielen na strane armády, ale aj povstalcov či obyčajných ľudí. Koniec-koncov, pokiaľ by sa vďaka tomuto zásahu dostali ku moci radikáli, tak si môžu USA pogratulovať – vytvoria si región, kde budú Irán, Sýria, možno i Egypt proti ich významnému spojencovi, židovskému štátu z Izraela…Mnohí skeptici by povedali, že viac sa už tento región ani destabilizovať nedá…ale dá, ako vidíte…

Ostáva len veriť, že občianska vojna sa čo najskôr skončí a že v Sýrii si budú môcť slobodne povedať svoje moslimovia, kresťania, čierni, bieli, skrátka všetci..V prvom rade sme totiž všetci ľudia, bez ohľadu na primitívnu rasovú či náboženskú diskrimináciu. Preto si prajem vidieť aj Blízky východ takýto – štáty prirodzene založené na islame, ale so stopercentnou toleranciou voči iným kultúram či tradíciam…ale to bude možné len bez vojen, lebo tie práve že extrémizmus a neznášanlivosť z oboch strán len posilňujú…Preto jednoznačne navrhujem čo najväčšiu snahu o politické riešenie tohto problému, pokým sa tak bude riešiť dať…

Ako môže zákazník prispieť ku kvalite reštaurácie?

21.12.2015

Na svojom blogu najčastejšie hodnotím obsluhu či reštaurácie a dávam tipy majiteľom, kuchárom či personálu, ako môžu zlepšiť služby na Slovensku. Teraz sa zameriame na vás, milí zákazníci. viac »

Pre a proti stravovacích zariadení – fast foody

11.08.2015

Fast foody sa stali synonymom 21. storočia a pre mnohých predstavujú symbol konzumnej spoločnosti, kde sa čas delí doslova na minúty a každá z nich je vyvážená peniazmi. Niektorí prevádzkovatelia viac »

Večná dilema prepitného v reštaurácii

31.07.2015

Prepitné, tringelt, odmena pre čašníka, v angličtine ,,tip.“ Je jedno, ako to nazvete, podstata je rovnaká. Nechať čašníkovi prepitné patrí k akýmsi nepísaným pravidlám návštevy reštaurácie. viac »

Šajgal

Vypočuli svedka v kauze vraždy Kubašiaka

13.12.2017 15:27

Na Okresnom súde v Banskej Bystrici vypočuli svedka, ktorý neprišiel na pojednávanie v prípade vražedného útoku na podnikateľa z Polomky.

Lau Hon Meng

Vo svete je za mrežami rekordných 262 novinárov

13.12.2017 15:26

Viac ako polovica zadržiavaných pracovníkov médií je vo väzbe v Turecku, Číne a v Egypte.

parlament,

Parlament neschválil nominantov na členov Regulačnej rady ÚRSO

13.12.2017 14:57

Poslanci mali vybrať dvoch kandidátov z troch nominovaných, teda Ľubomíra Blaška, Milana Jarása alebo Jozefa Mihalčina.

Marek Maďarič

Maďarič nevie, prečo vláda nerokovala o odpolitizovaní voľby šéfa RTVS

13.12.2017 14:45

"Je možné, že niekto má problém s tým, že by bola RTVS nezávislejšia“, povedal Maďarič.

Tomáš Schügerl

Štatistiky blogu

Počet článkov: 10
Celková čítanosť: 16350x
Priemerná čítanosť článkov: 1635x

Autor blogu

Kategórie